Achnaton´s Blog

V poslednej dobe...v tejto tme už človek stráca aj to. Nádej žije dovtedy dokiaľ ju človek živí. A keď zhasne, všetko stráca význam. Človeku keď dohorieva aj posledný plameň sa pýta, kde je tá osoba ktorá opäť tú nádej zase oživí. Vraví sa že po každej búrke výjde slnko. No už veľa krát som sa presvedčil že tomu tak nie je. Že po búrke príjde ešte väčšia búrka a možno dokonca aj hurikán. A jediné slnko ktoré môže a nemusí vyjísť je nádej. Hovorí sa že po plači prichádza smiech. V tomto svete, v tomto tele, mi skôr prichádza do úvahy: "Plačeš? Neplač, bude ešte horšie." A nie jeden človek mi potvrdí že takto to aj je. Nádej je skvelá ak ju máte ako a čím živiť. Ak máte prečo tú nádej v sebe stále držať. No keď sa ju snaží niekto alebo niečo zničiť a podarí sa mu to tak je potom veľmi obtiažne ju opäť obnoviť. No keď sa vám podarí navzdory všetkému tú nádej znova objaviť a vzkriesiť. Tak ste našli svoj meč a môže viesť boj aký chcete. A je len na vás či meč ostane mečom alebo sa zmení na štít. Ako tak počúvam rôzne pesníčky od rôznych Slovenských interprétov, nepočúvam pieseň, počúvam bolesť iného človeka a pri niektorých piesňách si uvedomujem, že s daným spevákom zdieľam bolestivý osud, alebo jeho situácie ktoré sa stali a veľmi sa podobajú mojim. Každého človeka ktorý je mi blízky sa pýtam nech mi definuje čo je to štastie. A veľa ľudí odpoveď hľadá dlho, a často sa stane že ju nenájde. Je to smutný kruh, ktorý treba aj za cenu všetkého opustiť. Ja sa o to pokúšam, no bohužiaľ stáva sa mi že veľa krát padnem a kým nájdem svoj meč tak to chvíľu potrvá.