Achnaton´s Blog

Každému sa stane, že povie slová ktoré povedať nechcel alebo ich inak sformuloval. Veď predsa mýliť sa je ľudské. To sa dá pochopiť. Ale čo sa stane keď človek niečo povie, myslí si že je to v poriadku a pritom tie slová zabolia? To podľa mňa nie je celkom na mieste. Ono tie slová možno pripadajú či vtipné, alebo len tak ale toho druhého zabolia natoľko, že sa sám seba pýta čím si ich zaslúžil. Neustále mi to vŕta hlavou. Neviem prečo mi takéto slova boli podané. A či vtip a či zlá nálada. To neospravedlňuje. Za to čo som spravil ja pre toho človeka a ako sa ku nemu správam, nie je celkom fér, že mi niečo takéto povie a ja môžem iba pozerať ako puk lebo neviem stráviť čo mi bolo slovne "do tváre hodené". Prečo keď to druhá osoba chápala ako vtip, to ja tak tiež nechápem? Skôr ako urážku? "Hej žijem, ale daj mi pokoj." Ešte keby mi to spravil napríklad nejaký priateľ, tak pochopím. I keď horko ťažko ale pochopím. Ale keď vám to povie vášmu srdcu blízka osoba. Je to ako skalpelom po ruke... Od dola až hore. A keď poviem že to bolo škaredé, tak som ja ten najhorší čo sa ho ani len človek dotknúť nemôže. Viem, je pravda, že ľudia sú odlišné charaktery. Ale myslím si, že v tomto prípade to nehrá žiadnu rolu. Asi bude zbytočné túto vec rozoberať, lebo zbytočne príde hádka o ktorú ozaj nemám záujem. Asi bude najlepšie sa v tomto prípade tváriť akoby nič a zmieriť sa s tým, že takéto vety ešte prídu.