Achnaton´s Blog

Táto otázka trápi generácie. Od počiatku ľudstva sa pýtame či sme si život zaslúžili a či sme ho museli dostať. Nikto nevie či životom plave a či si ho užíva naplno. Hovoril som si načo žijem a hlavne kvôli čomu aby som umrel? No potom mi to došlo žijem pre ľudí ktorých milujem, a ktorý milujú mňa. Žijem preto aby som im v ťažkých chvíľach pomohol. Myslel som si, že tá bolesť ktorú som zažil bola najhoršia, tie rany ktoré som od života dostal, (sú tu napísané) ma úplne zničia. Rozbijú ma v prach. Ale potom sa objavilo svetlo. Volalo sa priateľstvo a rodina. Tí ľudia pre ktorých som žil videli, že som na dne a pomohli mi. Videl som, že život nie je len o strasti a utrpení, ale aj o pomoci pochopení a láske. Veril som, že v mojom živote bude láska, pohoda i pochopenie. No doteraz som sa stretol so sklamaním, bolesťou, smútkom, a nenávisťou. A pýtal som sa prečo som si to zaslúžil, veď nikomu som nič nespravil? Tak prečo. A potom prišlo osvietenie. Prišiel som na to, že keby nebolo týchto zlých a nepríjemných rán v mojom živote, neuvedomoval by som si tie prekrásne bylinky života ktoré mi oči otvorili. Tie mi pomohli vstať a tak ako aj ľudia ktorým nie som ľahostajný, mi vrátili dušu ktorá chcela pomaly ale isto tento uboľený svet opustiť. Oni mi ukázali svetlo života, ktoré žiari a hreje. A podržali dušu opúštajúcu tento svet. I keď jeden čin je viac, ako tisíc slov, i tie slová niekedy pomôžu a sú viac ako činy. A najhlavnejšia vec na živote sme mi sami. Osud, boh, smrť, to všetko existuje.(Podľa môjho názoru.) Sú tu. Ale my a len my sme strojcami svojho vlastného štastia. Boh, osud, smrť nám môžu iba dopomôcť ale v prípade osudu a smrti i celkom náš život pokaziť. Viete, na začiatku života je všetko prekrásne. No po niekoľkých rokoch nás život hodí pred dve cesty. Jedna je rovná a bez akýchkoľvek veľkých prekážok, ale na jej konci je priemernosť. A tá druhá je krivoľaká, hrboľatá plná blata a skoro na každom kroku nejaká prekážka. No na jej konci je šťastie a vznešenosť. Na nás je akou vestou sa náš život bude uberať. ja som si vybral tu ťažšiu. Ale vybral som si ju preto, že viem čo je na jej konci. A veľmi podstatná vec pri táchto cestách sú ľudia pre ktorých ste dôležitý. Ktorý s vami po týchto cestách idú.