Achnaton´s Blog

Každá hora má svoj svah. Aj svoju roklinu. Bohužiaľ do tej rokliny sme spadli aj my. Ale som hrdý na nás že sme sa z nej dostali a stali sa tým čím sme teraz. Každá diera má svoj zvar. Je tomu tak. Prečo máš strach? Risk je zisk. Život je risk. Hovoríš že mi ublížiš? Verím že už druhý krát si dáš veľký pozor. Verím ti lebo pre mňa veľa znamenáš. Máš zmätok v hlave? Zo mňa? Prečo?  Nemáš mať z čoho. Hlavne nie zo mňa. Spadol som. To je pravda. Ale pozri postavil som sa a som späť. Síce chvíľku to trvalo. Ale aj tak. Podarilo sa. Tak hlavu hore. A sama vieš že skúsiť niečo nové alebo zopakovať to pekné nie je na škodu. Myslíš si že ako kvetina som bol zranený a zadupadný do zeme a bojíš sa že opäť na mňa stúpiš? Neboj sa. Keď sa to stane tak síce budem chvíľu pod zemou. Ale potom rozkvitnem ešte viac a ešte krajšie. Ale i tak ja ti verím, ja ti chcem veriť a dúfať že na moje srdce dáš pozor. Ale ako? Keď hovoríš "možno" a to čo ti ponúkam odmietaš? Prečo neprejavíš čo cítiš? Aj keď budem zarazený poteším sa že sa nebojíš byť ku mne úprimná, pre mňa to znamená veľa že mi veríš že vkladáš do mňa kúsok seba samotnej. Prečo sa snažíš svoje srdce premeniť v kus ľadu keď ono by chcelo horieť? Veta, že ja už ho nemám? To neberiem ako odpoveď. Keby si ho nemala tak ti nezáleží na mne a "možno" necítiš ku mne to čo cítiš. Včerajšok je história, zajtrajšok je záhada, platí však to čo je dnes. Do minulosti nehľadme je to naša slabina. Do budúcna nepozerajme aj tak tam nedovidíme. Ale berme tie veci na um ktoré sú teraz. Dokiaľ človek neokúsi, nezistí. A verím že časom sa ukáže že stratený čas to nebol. Ale ako? Hovoríš že sa bojíš že mi ublížiš. A v tomto prípade sa pozrem do minulosti aj za cenu toho že to zabolí kvôli jednej veci. Aby som chyby ktoré som spravil už neopakoval.


Dúfam že si to prečítaš a budeš vedieť čo ti chcem povedať.