Achnaton´s Blog

Ako sám názov hovorí je tomu tak. Nie jeden človek mi dá za pravdu. Počas toho čo som si prežil som zistil že moji učitelia na ZŠ boli na mňa ako anjelici. Tento učiteľ sa s vami nepatlá. Buď jeho skúšku spravíte alebo jednoducho pohoríte a hneď sa pripravujete na ďalší test. Jeho testy sú nekompromisné a tvrdé, pre niektorých možno aj tvrdšie. Ako kto sa k nim postaví. Najhoršie je to že stačí malá chybička a to na čo ste sa dlho pripravovali vám pred očami zhorí ako papier. Ale má to aj svoje pre. Pri jeho ďalšej skúške máte to najdôležitejšie čo so sebou máte a nikto vám to neukradne, nie sú to vedomosti, ale skúsenosti. Vďaka nim sme schopný prežiť v našej betónovej džungli.A tešiť sa možno na krajší zajtrajšok. Viem že po zlej skúsenosti je ťažké si povedať pri ďalšej skúške : "Zvládnem to." Hovoríme tomu strach a nevera. No a na to existuje liek menom viera. Nemyslím vieru rímsko-katolícku, budhistickú, judaizmus. Nie nič také. Je to viera v seba samého. Viera v naše schopnosti. Ale samozrejme aj závislosti od druhých. Preto by sme mali veriť tomu čo robíme a taktiež veriť aj v to že daná vec sa nám podarí. Veď nádej umiera posledná. A keď už si myslíme že už jej niet, sú tu ľudia ktorý nám tu vieru dodajú. Ale tak toto bolo odbočenie od témy. Ide tu o to že sám život nás skúša od vtedy keď sa na tento svet usmejeme alebo zaškeríme. Vidím v tom zmysel. Ide tu o to aby sme si vážili dobrých okamihov ale aj ľudí čo stoja za nami. Neviem ako to najlepšie vystihnúť. Ale jednoducho pripravujme sa na skúšky životom, sú síce najdrsnejšie a najťažšie ale najviac sa z nich naučíme. A k tomu aby sme ich zvládli potrebujeme dve veci. Prvou sú ľudia ktorý stoja za nami a pomáhajú nám a druhou je viera ktorá nám pomôže. Vieru ja sám o sebe definujem ako dôveru v samého seba ale aj dôveru v iných ľudí, ktorý nám vieru opätujú.