Achnaton´s Blog

Poznáte to keď sa na niečo tešíte ako malé dieťa príde ten zlomový bod? Voláme ho všelijak ale najčastejšie zákon schválnosti. Žije, zaspáva a vstáva s nami, drží sa nás ako tieň a vždy keď môže tak zaútočí. Snažíme sa s ním bojovať ale márne. Keď sa niečo tešíte a myslíte si že už vám to nič neprekazí tak vtedy uderí, odnikiaľ a bez milosti a váš sen či očakávanie sa rozsype ako keď fúknete čo i len jemným vánkom do domčeku postaveného z karát. Snažil som si v duchu si hovoriť, kľuď neteš sa zle to dopadne, no nejde to, túžba po daj materiálnej či nemateriálnej veci, tá túžba prekoná vaše ja, tak v okamihu, čo i len jedinom sa vám pred očami sen rozpadne. A zrazu z cesty ktorú ste si vydláždili zostane iba slepá uličku. No naspäť to nejde a čo teraz. Nenavidím to keď sa na niečo teším a zrazu to dopadne tak ako v najhoršej nočnej more. Snažiť sa myslieť na niečo iné alebo sa prestať na to tešiť to nemá význam. Pretože túžba je silnejšia ako vy sami a len ľudia s vôľou z ocele jej dokážu odolať. Ja bohužiaľ nie. To ma štve že aj keď viem, že keď sa na vec teším a viem že ak sa budem moc tešiť tak ta vec sa nestane, aj tak sa na to teším a potom ma to tak bolí keď sa to nevydarí, že by som najradšej skočil pod najbližší vlak. A tak neviem čo si po tom počať, chodím ako telo bez duše. Ako sa s tým vyrovnávate vy s týmito sklamaniami? Poraďte mi prosím. Pretože tu ste mi toľko krát pomohli a vďaka vám som veľakrát našiel svetlo v tuneli.